A zajtrajška sa budeme obávať, až keď príde...

Už je to dlhý čas...

Je zbytočné zaoberať sa tým, čo bolo.. Zahľaďme sa dopredu.. Budúcnosť je naša a každá premárnená sekunda v živote nám kradne nové možnosti.. 

Som späť s novými myšlienkami.. Mám pocit, že to zo seba musím vykričať.. Dlhšie to neznesiem.. Nestačí mi môj denník, ani písanie príbehov.. Potrebujem priestor, kam ukryjem všetky moje myšlienky.. No zároveň ich ukážem svetu..

Pred pár rokmi som strašne túžila stať sa herečkou.. Herectvo, v tom som videla všetko.. Svoju budúcnosť, svoje sny.. Verila som v to a pri predstave že je to nereálne sa mi chcelo schúliť do klbka a ostať tak naveky.. Vraždila by som preto.. Teraz viem, že je to nereálne.. A v budúcnosti sa vidím ako interiérová dizajnérka..  Tanec, španielčina, hudobný nástroj, box alebo karate, kreslenie, dizajn, posilka, divadelný krúžok, možno šport.. . Možno aj písanie príbehov.. Ja sa chcem proste strašne v niečom zdokonaľovať.. Alebo začať sa v niečom zdokonaľovať.. Keď už som na tej zdravotke a som z toho v depkách, tak si aspoň takto vylepšiť život.. Som strašne citlivá osoba a keď niečo chcem tak sa preto aj prederiem cez ostnatý plot plný nástrah.. Ja len... Všetko začnem s vášňou robiť cez leto a potom prestanem kvôli škole .. V lete 2013 som písala.. V lete 2014 som cvičila.. S obidvoma činnosťami som nedokázala prestať, tak neuveriteľne ma napĺňali.. A obidve činnosti skončili.. Kvôli ŠKOLE Samozrejme, ako inak.. Ale cvičeniu sa nevzdám, ikeď už aktívne necvičám, znova chcem začať.. Keď som písala, tak som strašne túžila po tom, aby si ma niekto všimol.. Znovu som mala chuť pre to vraždiť a bola som pre to až závislá.. Taktiež to bolo s cvičením minulé leto.. Keď mám takéto stavy, sama seba nespoznávam.. Len mám svoje sny a túžbu robiť niečo zaujímavé a robiť niečo pre budúcnosť, pretože mám pocit, že pre ňu nerobím nič.. A chcem robiť niečo, pri čom budem happy.. A ten pocit, keď si človek uvedomí, že je v niečom dobrý.. Ten pocit je pocit šťastia si myslím...Veď už som sa aj chcela na tanec prihlásiť.. Už keď som na zakládku chodila. Už aj minulý rok.. A jazyk mi nestačí anglina.. A vedieť brániť sa.. To by bolo úžasné.. Vidieť, ako sa tvoje telo mení vplyvom zdravého životného štýlu, posilky a športu.. No a kreslenie? Alebo písanie príbehov.. Akýsi únik od reality.. Stále keď nič nerobím tak mi to príde ako zbytočný čas.. Ktorý by som mohla zaplniť niečím užitočným pre budúcnosť.. Život je sakra krátky a už pri pocite, že už teraz je neskoro na určité veci..... Strasne veľa premýšľam, ani si neviete predstaviť, koľko myšlienok sa mi derie hlavou a neviem ich skrotiť.. Viem, že by mi bez nich bolo oveľa lepšie.. Ja neviem prečo mám znova takúto úvahovú chvíľku, asi potrebujem pri sebe človeka s podobnými úvahovými preskokmi ako u mňa.. Sú tu veci dôležité pre budúcnosť a mňa tie myšlienky rozožierajú zvnútra, ja viem, že iní ľudia majú kopec problémov, pri ktorých cítia istú beznádej.. Ja tu beznádej cítim vtedy, ak som si vedomá toho, že môj život nemá perspektívu...

Na záver pridávam tak úžasnú, nádhernú a emotívnu skladbu, moja srdcovka <3 Jediná chybička na nej... Je krátka :(