Žiť... to je tá najzriedkavejšia vec na svete, pretože väčšina ľudí iba existuje...

Live ... this is the least common thing in the world, because most people only exists ...

Aj ja som len človek. Nezvládam ťažké situácie a príliš ma to ťaží na srdci. Nedovolí mi dýchať. Prečo by mal človek niesť ťažké bremeno života? Každý život so sebou prináša isté problémy. A čo ak si poviem, dosť? Už viac nechcem? Toľko okamihov je v živote každého človeka. Tak by sme si vedeli užívať. Ale prečo potom čoraz viac ľudí spácha samovraždu? Je to ten pocit samoty. 

Mám najväčšiu chuť prestať žiť. Prestať robiť činnosti, ktoré obľubujem. Ale nespravím to, pretože potom by som spadla na úplne dno. Len moje záujmy ma držia nad vodou. Keby som prestala s blogovaním, s písaním knihy, s tancovaním.. Čo by zo mňa ešte ostalo? A preto sa ešte držím. Pre chvíle, ktoré ma napĺňajú.
Prídu stavy, keď nemyslíme na nič iné, len podrezať si žily. No ja vtedy začnem premýšľať o budúcnosti. O mojich snoch. A viem, že
toto je len prekážka a život ma len skúša. Musím sa mu pozrieť do tváre a dokázať mu, že ja to dokážem.

∞∞∞∞∞∞∞∞∞

Ešte stále sa dokážem teišť z maličkostí. Ako napríklad, keď prídem domov a oslintá ma môj miláčik. Poskakuje vedľa mňa, len aby som si ho už konečne všimla a pohladkala. Môj krásny havino. Alebo ten pocit, keď výdete zo sprchy a v pyžame si ľahnete do čistej a voňavej postele a pozriete si dobrý film.  Taktiež milujem odpútať sa z reality, pustiť si naplno úžasnú hudbu a tancovať ako bláznivá, zmyslov zbavená. Často si vychutnávam to ticho, keď sa zahĺbim do deja mojej obľúbenej knižky (teraz je to Pobrežie hrôzy od Carrie Ryan) a vychutnávam si každý dúšok deja. Alebo ten pocit, keď zo seba vydáte všetku fantáziu do písania príbehov. Keď sa odreaugujete a máte bláznivé chvíľky s kamarátmi. Tá radosť, keď sa tešíte z niečoho nového. Keď vidíte na tvárach svojich najbližší úprimný úsmev. Keď vás pobozká chlapec, ktorého nadovšetko milujete.
Pre takéto okamihy sa oplatí žiť!









Prichádza nové obdobie, život ma zasa skúša. Idem do nového sveta, všetko strácam. Svoju najlepšiu kamarátku, pretože ide do iného mesta. Svojich spolužiakov, na ktorých som si už zvykla. Svoju rodnú dedinu, rodičov, sestru. Dokonca aj učiteľov, z ktorých som si niektorých veľmi obľúbila. Opúšťam všetko. Čaká ma nový svet, no ja sa bojím vykročiť. Nový režim, všetko cudzie. Ja viem, že si zvyknem, ale nechcem si len zvyknúť. Chcem žiť! Naplno si užívať každú chvíľu. Viem, že ma v budúcnosti čaká niečo lepšie. Niečo veľmi dobré. Ale stále tomu prestávam veriť, keď padnem do zúfalstva. Do zmätku v mojej hlave, do úplnej samoty.

Laughing scars he who never felt the wound.
[Smeje sa jazvám ten, kto nikdy nepocítil rany.] 





Asi mi chýba silné priateľstvo, najlepšia priateľka, s ktorou by som si užívala život taký, ako je. Prikrášliť si ho a nemyslieť na problémy. Nechcem byť stále zavretá v kúte, osamote. Chýba mi láska. V živote mi takto veľmi nechýbala. Láska k chalanovi a pocit, že pre neho znamenám celý svet. Blázniť sa, tancovať, povedať si, prichádza party time. Chcem zažiť pocit, keď ma pohladí po vlasoch pri tých ťažkých chvíľach, uteší ma a pobozká ma na čelo. Chcem od neho dostať veľkého maca, ktorého mi vyhrá na hodoch. Chcem byť stále s ním a cítiť jeho blízkosť. Stále nad ním premýšľať, ako mi blúzni hlavu. Nemať od neho pokoj, ani čisté myšlienky. Chcem len, aby som pre niekoho znamenala celý svet. Chcem, aby ma mal niekto rád.

∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞∞

V žádném článku od odborníka jsem nenašla pravý důvod sebepoškozování, který vidím já, pokusím se to vysvětlit, jak se na tento 'problem' dívám. Odborníci píší něco, co se učili s největší pravděpodobností na škole, že to je porucha a musí se to léčit, ale ono se to léčit nedá, snad jen pomalu odvykat. V jejich článcích najdete pouze to, co to teoreticky je, ale proč to někdo dělá prakticky? Co z toho má? Z těchto článků nevyčtete nic, jen teorii, jak jinak, když to nikdy nezažili. Ten, kdo tím trpí, ten se v tom prostě nenajde.
Sebepoškozování je působení si zranění, je jedno čím, když máte takové stavy je vám jedno, že to něčím bolí víc a něčím míň, hlavně, že to bolí a vám to poznamená. Na okolí a co tomu řeknou lidé se nedíváte, je vám to prostě jedno. Jen chcete na chvíli něco cítit - bolest, nebo se zblázníte. Je to táké časté u depresí, máte psychickou bolest a tak ji vyrovnáváte tou fyzickou, není to způsob jak se zabít, ale způsob, jak se vám uleví. Je to nevysvětlitelný pocit, co zažíváte, ale myslím, že to někteří z vás pochopí až příliš dobře, protože to znáte. Kdyby jste si neubližovali, pak by to bylo ještě horší, takto se soustředíte na něco jiného, na bolest, na krev a na depresi v tu chvíli ne, uleví se vám.

Ale pozor! Když tohle u vás přeroste do takového stavu, že si budete ubližovat čím dál častěji a ani ne v takových situacích (deprese), ale jen lehčích, pak se hlídejte.

.
Je jen krůček k tomu umět se pořezat do kosti, když vám nevyjde nějaká věc, co vás jen mrzí a jste z ní smutní, nebo jen z nudy. Potom se velmi těžko hledá cesta zpět.
zdroj:http://angelblack.blog.cz/0702

 ♥ Som trochu iné dievča, ako tie ostatné.. Kým niektoré sa dusia v alkohole a vychutnávajú si cigaretový dym a pritom si myslia, že sú "in", každý týždeň slávia piatok a pritom si hovoria, že si užívajú život, veď predsa je len jeden a na druhý deň ani len netušia, čo hovorili v predošlý deň, ja vidím krásu v niečom inom.. Fascinuje ma iný, nadprirodzený svet, asi ma tento veľmi nebaví.. Krásu vidím v knihách, tanci a v hudbe.. Rada píšem a som milovníčka Twilightu a navždy budem verná Upírskym denníkom. Áno, mám slabosť pre upírov.. Milujem horory a zaujímam sa o paranormálne javy.. Čo už, každý vidí krásu v niečom inom.. Strašne sa mi páči alternatívna móda.. Milujem všetko tajomné a temné.. Ale.... predsa len nie som vždy takáto.. Aj ja milujem párty a žúrky, baví ma štýl a žijem život, ako každý iný.. Len niekedy potrebujem vypnúť.... ♥